Tomáš Gluchman

2. februára, 2008 | Diskusia (3)

Človek častokrát zisťuje, že jeho bytosť je vlastne len hŕstka kostí zlepená šľachami v koženom prevedení, obklopená ďalšími takýmito hŕstkami (no, občas čo sa dokáže vykľuť z lona nie je práve hodné označenia „hŕstka“, lež skôr „hŕba“) nesúcimi podobné vizuálne predispozície, gestikulácie, často aj pohybové zdatnosti, no predovšetkým spoločné meno.

Tuhľa, ako sa odvčerajška rozvíja mediálny a burzovný boom okolo akvizície jednej z najväčších IT spoločností, Yahoo!, druhou, momentálnym softvérovým gigantom Microsoftom, som sa pri prehliadaní BBC news preklikol na domovskú stránku tohto prvého webového vyhľadávača. Po prvotnom uznaní, že od mojej poslednej návštevy pred sto rokmi sa toho veľa zmenilo, som, ako každý správny narcisticky založený internetový jedinec, zadal do vyhľadávacieho políčka svoje rodné priezvisko – Gluchman.

Prvé výsledky ma neprekvapili, usúdil som, že odkaz na moju domovskú stránku ako „numero uno“ je nanajvýš vhodný a nemám mu čo vytknúť. O niekoľko výsledkov hľadania nižšie ma však trochu prekvapila jedna vyhľadaná položka. The Gluchman Name in History [Paperback]. „Heh“, pomyslel som si a nasledoval odkaz. Prvý dojem bol, že sa jedná o nejakú automaticky generovanú stránku, kde sa akumulujú výsledky hľadania nejakého mena. Jedná sa však o skutočnú, živú, papierovú, 80-stranovú knihu, ktorá pojednáva o histórií mena Gluchman. Respektíve, o americkej histórií mena Gluchman. V krátkom popise sa spomína o sledovaní týchto predkov po krajinách, prístavoch, kde sa usídlili, akými loďmi sa plavili, a kde by mohli žiť v súčasnosti.

Netušiac, vždy som žil v predstave, že okrem maximálne niekoľkých desiatok ľudí zdieľajúcich moje priezvisko kdesi v Spojených štátoch, je ďalšia drvivá väčšina „našej“ populácie rozľahlá na malom kúsku Slovenska (viď databáza priezvisk na Slovensku).

Osobne ma to teda celkom prekvapilo, a nie, nechystám sa tú knihu kúpiť (aspo